Výlet do pivovaru Laško a Celje

"Počas svojho pobytu v Maribore sa snažím čo najviac cestovať a spoznávať Slovinsko". Nesmrteľná veta takmer každého Erazmus študenta. V jeden májový piatok pre nás Erazmácka študentská organizácia pripravila exkurziu do mestečka Laško, kde sa varí asi najznámejšie pivo v Slovinsku: Laško-Zlatorog. Prvou zastávkou bolo múzeum, kde sme si vypočuli vyčerpávajúci výklad o histórii mesta, ktoré sa nepýši len pivovarom, ale nosí tiež prívlastok kúpelného mesta.

Na moje počudovanie, sme potom zamierili k bránam samotného pivovaru. Mali sme možnosť zhliadnuť celý systém a technológiu varenia piva. Ďalším bodom programu bolo to hlavné prečo sme všetci išli. Degustácia. Mali sme možnosť vyskúšať 5 druhov. Ihneď po príchode do reštaurácie, kde sa degustácia konala, sme zaznamenali na každom stole 3 flašky. Každá z niečim iným. Postupne sme dostali tiež čapované pivo svetlé a po chvílke tiež tmavé. Pivu sa najviac, podľa môjho názoru, podobalo to tmavé. Aj keď nie som veľmi vyznavač tmavých pív. Ostatné boli skôr len ochutené pivá ako napr: citrónové. Takto sme vychutnávali približne hodinku.

Už sa síce zvečeriavalo, ale naši sprievodcovia pre nás mali ešte dva body programu. Jedným bol tzv. Starý hrad v treťom najväčšom meste Slovinska - Celje. "Keby tak aj naše zrúcaniny vyzerali aspoň takto":pomyslel som si. Z rôznych strán hradu sa kocháme výhľadmi do okolia a na mesto.

Po tejto krátkej zastávke sa spúštame do historického centra mesta. So sprievodcom prechádzame len najdôležitejšie historické miesta a po zotmení už vyrážame späť do Mariboru.

Celkom pekne strávený slnečný piatok pred upršaným a nudným víkendom.

Pozrite si aj fotky :-)

Továreň na čokoládu a návšteva Grázu

V poslednej dobe som sám sebe nasľuboval viacero článov. Tu je opäť niečo, čo stojí za to.

Netýka sa však turistiky po horách, ako je na tomto blogu zvykom. Spájam tu totiž často dve moje najväčšie lásky. V prvom rade Zuzku a v druhom Hory. A dnes je rad na tretiu!!!. Čokoláda.

Všetko sa to začalo na podnet mojich českých spolubojovníc v Maribore, za čo im touto cestou veľmi pekne ďakujem. V prvom rade Baške za super organizáciu a plánovanie, Vierke za bezchybnú jazdu a Jitke a Hanke za spolutvorbu super atmosféry.
Je sobota ráno a my ešte sledujeme predpoveď počasia. V okamihu ako sa Baška odhlásila, pochopili sme, že je čas vyraziť na meeting point. Vyrážame z Mariboru na sever smerom k druhému najväčšiemu mestu Rakúska - Gráz. Najskôr však čokoláda, a možno u nás nie až tak známa značka "Zotter". V krátkosti ide o rodinny podnik, výrobcu biočokolády. Znamená to asi toľko, že čokoládu vyrábajú z biologicky pestovaných surovín bez použitia chemikálií. A je naozaj dobrá.

Po príjazde do dedinky Riegersburg nás okamžite zaujala budova čokoládovne a predovšetkým názov "čokoládové divadlo". Za necelých 8 eur sme mali možnosť vidieť celý proces výroby čokolády. "Za 8 eur? Možno trochu drahé" pomyslíte si. Ale čo sme tam toho pojedli.

Po príchode a nafasovaní lyžičky nás celú skupinu usadili v prezentačnej miestnosti, kde sme mali možnosť nahliadnuť do tajov pestovania kakaovníka. Potom dostal každý účastník elektronického sprievodcu v jazyku, ktorý najviac vyhovoval (slovenčina nebola), a takto vyzbrojení sme sa vybrali po ceste dráždenia našich zmyslov. Prvou zastávkou bol proces výroby surovej kakaovej zmesi. Prvá ochutnávka doslova vykrútila pery a z úst sa "jemne zaprášilo". Je o mne známe, že mam rád horkú čokoládu. Ale toto malo tak 110 % kakaa ak by to bolo možné. A ja somár som si dal ešte naraz viac. Po zhliadnutí technologického postupu sme zišli trochu nižšie, kde nás čakalo 10 čokoládových prameňov. Išlo o odstupňovanie jednotlivých obsahov kakaa. Tu som zistil svoju hranicu. 70% je ideál. Na ďalšej zastávke sme mali možnosť degustovať čokoládu v tuhom stave a vždy zrovnať dve podobné. A to už sme začínali mať celkom plné bruchá. Na ďalšom poschodí nás čakala možnosť urobiť si horúcu čokoládu. Okolo celej miestnosti sa na dopravníku pohybovali rôzne druhy čokoládových tabličiek, ktoré stačilo len vložiť do horúceho mlieka a dobre rozmiešať. Samozrejme, že tam všade bolo upozornenie: "Len jednu si môžete vybrať".
Žiaľ, to sme si naozaj všimli až trochu neskoro. No poďme radšej ďalej. V presklenej chodbe na nás čakalo ďalšie pokušenie. V medenných súdkoch sa prevaľovali kúsky ovocia obaľované v čokoláde a kakaovom prášku. Samozrejme rôznych príchutí. Tu sme sa opäť vyšantili. Posledná zastávka prehliadky bola ochutnávka špeciality firmy Zotter - prekladaná čokoláda. A tu, už aj na šťastie pre firmu ale aj pre nás, skončila lúpežná výprava z Čiech a Slovenska. Prehliadka končí priamo v obchode, kde sme ešte urobili celkom "slušnú" tržbu. Majú to dobre vymyslené.

Po tomto štvorhodinovom raji, ostatní to stihli za hodinu a pol, sme nabrali smer Gráz.

Podarilo sa nám dostať a zaparkovať priamo v centre pod Schlossbergom, ktorý je dominantou mesta. V rýchlosti a krátkosti sme navštívili námestie a informačnú kanceláriu a nabrali smere vrchol. Celý areál tohto hradu je veľmi pekne upravený a dýcha atmosférou tradícií a pokoja. Dominantami sú predovšetkým Uhrturm (veža s hodinami) a zvonica.
Zo všetkých miest sa nám ponúkajú nádherné výhľady do širokého okolia. Po strmých schodoch, ktorými by som hore nechcel ísť, schádzame do centra. Našou ďalšou zastávkou je Murský ostrov. Je to len akási železná konštrukcia tvaru vajíčka, kde je reštaurácia s akustikou žblnkajúcich vlniek v strede rieky Mur. Na záver ešte prechádzame popod domom moderného umenia, ktorý na fotkách pripomína skôr Shrekove uši.

Zaujímavosťou tohto dňa boli ešte hudobné slávnosti v uliciach Grázu. Na rôznych miestach sme si vypočuli rôzne prejavy hodobného umenia. Niektoré sa dali aj počúvať, ale na druhej strane, niektorí ľudia majú dosť divné spôsoby prejavu.
Toľko na záver a teším sa čo zažijem nabudúce.

Pozri fotky

Exkurzia Račkova dolina - Jar 2010

Na konci prvej dekády 21. storočia sa na SPU skloňuje dátum 29.4.2010. V tento krásny štvrtok vyrážajú dva autobusy plné študentov na Pedologicko-geologicko-botanickú exkurziu do Račkovej doliny v Západných Tatrách.

Štvrtok: Skalné Obydlia v Brhlovciach - Sitno (1009,2 m.n.m)

V histórií našich Exkurzií sa už druhý krát púšťame do Tatier smer Levice. V blízkosti tohto mesta sa totiž nachádza jedna z "rarít" osídľovania Slovenska. Čo si predstaviť pod pojmom skalné obydlia? Niekto možno domčeky postavené zo skál. Tu sme však objavili "domčeky v skale". Znie to možno neuveriteľne, ale "skala" tvorená Tufmi a Tufitmi (usadený sopečný popol) je veľmi mäkká a s použitím kovových nástrojov ľahko obrábateľná. To umožnilo vydlabanie otvorov do takých rozmerov, že sa v nich dalo prebývať. Druhým veľkým významom však bola aj ochranná funkcia pred nájazdmi Turkov. Keď sme sa všetci nahrnuli do múzea paní kurátorka sa nás trochu zľakla. Predsa len viac ako 90 ľudí na taký dvor je pomerne veľa. Výkladu sa však v prvom rade ujal RNDr. Nádašský, ktorý hovoril o vzniku a geologickej stavbe. Paní, ktorá sa z jeho výkladu dozaista taktiež poučila, doplnila už len niekoľko ďalších informácií o osídlení a význame obydlí.

Po tejto nenáročnej zastávke sme nabrali smer Banská Štiavnica a najvyšší vrchol v okolí Sitno. Oblasť Štiavnických vrchov je známa predovšetkým banskou činnosťou a vodnými nádržami tzv. Tajchami. My sme zastavili asi pri tom najznámejšom. Od Počúvalského jazera sme vyrazili k vrcholu Sitna. Strmý nástup postupne celú skupinu roztrhal a tak sme sa všetci stretli na Tatárskej lúke, ktorá je zaujímavá najmä z hľadiska botaniky a viditeľným vulkanickým sklom. Výhľad na vrchol Sitna obloženého andezitovými bralami nás už lákal a tak sa púšťame do jeho zdolania. Z hora sa už kocháme krásnymi výhľadmi na okolitú krajinu. Zaujímavosťou bolo tiež odkrytie pôdneho profilu andozeme, typického pre vulkanické pohoria.

Piatok: Ľubochnianska dolina - Chata pod Borišovom, Borišov, Ploská (1532 m.n.m.)

Piatok sa niesol v znamení výroku "dáme si do tela". Autobusom sme sa na zvláštne povolenie dostali do záveru jednej z najdlhších dolín na Slovensku. Ľubochnianska dolina je totiž pre bežných smrteľníkov uzavretá. Po takmer 25 km dlhej úzkej ceste sme sa dostali na východiskový bod tzv. Močidlo. Na tomto mieste sa zbiehajú dva turistické chodníky, čo nám dáva možnosť vrátiť sa na to isté miesto inou trasou. Po žltej značke sa lesom, po takmer už neviditeľnom chodníku, dostávame na lúku. Tu si uvedomujeme prečo je Veľká Fatra srdcovou záležitosťou doc. Chlpíka. Naskytlo sa nám niekoľko nádherných výhľadov ako chatu pod Borišovom a Borišov, ale aj do širokého okolia Veľkej Fatry. Chodníkom sa postupne dostávame až na chatu. .

Tá rýchlejšia časť partie hravo za hodinku stihla aj vrchol Borišova. Aj keď z vlastnej skúsenosti a komentárov mojich 10-tich "spolušlapačov" je výstup dosť surový. Výhľady z vrcholu však stáli za tú námahu. Po zostupe nás už čakala celá skupina na chate. Po obede sme postupne v rôzne veľkých skupinách vystupovali na ďalší významný kopec - Ploská. Na pohľad ploská, ale realita je trochu iná a pravdou je, že sme dostali zabrať. Štyria najrýchlejší a chôdze chtiví členovia exkurzie pod vedením doc. Repiského sa vybrali ešte na Rakytov. My ostatní sme traverzom popod Čierny kameň zišli do sedla a v spoločnosti slnečných lúčov čakali na celú výpravu. Po oddychu sa strmím a klzkým chodníkom sa púšťame späť do záveru doliny, kde nás čaká autobus a cesta domov.

Sobota: 1 skupina: Západné Tatry - ústie Račkovej doliny, 2 skupina: Prosiecka dolina, Lúčky kúpele, Archeologická lokalita Havránok

Na Sobotu sme zvolili len oddychovejší program. Na chate sme sa rozdelili do dvoch skupín. Prvá sa pod vedením doc. Chlpíka vybrala do ústia Račkovej doliny, kde sledovala dôsledky veternej a lavínovej kalamity.

Druhá skupina sa pod vedením RNDr. Nádašského a doc. Baranca, odviezla do ústia Prosieckej doliny, ktorá patrí k jednej z najkrajších na slovensku. Pozoruhodné sú najmä skalné vráta a z botanického hľadiska výskyt Ponikleca veľkokvetého. Druhou zastávkou tejto skupiny boli Lúčky kúpele, kde už pravidelne obdivujeme travertínový vodopád. Poslednou zastávkou bola archeologická lokalita Havránok, kde sa nachádzajú stopy keltského osídlenia.

Ako sa už stáva pravidelnosťou aj tento ročník nás svojou návštevou poctil dekan FAPZ prof. Ing. Daniel Bíro, PhD. so svojou manželkou a prorektor SPU doc. Ing. Jozef Repiský, CSc., ako aj mnoho ďaľších vzácnych hostí nie len z našej Alma mater ale aj zo zahraničia.

5 rokov vrcholového tímu exkurzií