Celý týždeň je naše Slovensko zahalené mračnom. Peťo s Ivonkou sú na dovolenke v Púchove a ja so Zuzkou sedím doma. Podľa správ sa však na víkend má aspoň trochu vyčasiť. V sobotu to však tak nevyzerá. No podľa predpovedí by mala nedeľa prekvapiť. Ako náhle som sa ráno zobudil, vedel som, že dnes bude na Kľaku (1352 m.n.m.) nezabudnuteľné počasie. Volám Peťovi, že o ôsmej vyrážame a stretneme sa vo Fačkovskom sedle.
Z Nitry na Fačkovské sedlo sa dá cesta autom, aj s nákupom v Prievidzi, stihnúť za necelé dve hodinky. Okolo desiatej tak nastupujeme na túru. Už po príjazde nás privíta slnkom zaliata príroda, ktorá sa v období jesene nádherne vyfarbuje. No a navyše sme nad oblakmi a tak niet čo dodať. Chodník je značne rozmočený ale to neprekáža. Veď včera tu bol ešte sneh a tu a tam ešte zvyšky zostali. Pred vstupom do lesa stretávame vyhrievajúcu sa vretenicu. Pre istotu ju teda odstraňujem z chodníka. Na vyhrievanie má celú lúku. So Zuzkou sa od Peťa a Ivonky oddeľujeme a smerujeme na Reváň. O čosi menší ale nezalesnený kopec ponúka nádherné zábery na Kriváň a okolie. Ja však mám v úmysle aj niečo iné ako len výhľad na Kľak. Veľmi ľúbim svoju Zuzku a tak som sa rozhodol spečatiť našu lásku zlatým prstienkom, ktorý jej navliekam na prst v prítomnosti mojej druhej lásky: prírody a hôr. Môj dlho plánovaný zámer mi tak vyšiel na 110%.
Z Reváňa klesáme do Reváňskeho sedla a pokračujeme smerom na Kľak. Po asi 40 minútach šľapania sa dostávame k bývalej chate pod Kľakom. Tu je odbočka na Kľačiansky vodopád kam sa chcem ísť dnes každopádne pozrieť. Ale prvoradý je Kľak. Po desiatich minútach sme na vrchole a nevieme sa vynadívať na nádhernú inverziu. Je čas obeda a tak rozbaľujem zásoby vaku. Prostredie vrcholu sme vychutnávali asi pol hodinku.
Niekoľko fotiek pri dvojkríži a začíname zostupovať do sedla, kde je spomínaná odbočka na vodopád. Ako tak sledujeme je tu ešte pomerne dosť snehu, ktorý sa však veľmi rýchlo topí a kde tu už sú fliačky trávy. Vyzerá to skôr ako jar a nie jeseň. Ale dnes nám to vyhovuje.
Prudko klesáme do doliny a vidíme z okolitých svahov niekoľko potôčikov zlievajúcich sa do jedného. Určite sme už len kúsok. Schádzame ešte o čosi nižšie a vodopád sa objavuje vedľa nás. Je naozaj prekrásny. Určite táto zachádzka stála za to. Niekoľko fotiek a ideme späť do sedla pod Kľakom. Zo sedla už je to len dole kopcom. Snehu ubudlo a tak sa chodník o čosi viac rozbahnil. Na strmých úsekoch hľadáme najbližšie stromy ako oporu. Všetci sme však zišli „relatívne“ čistí. Teraz by dobre padlo niečo teplé. Cesnačka na chate Kľak bola určite to pravé pre zahriatie. Potom už len sadáme do áut a každý sa spúšťame na svoju stranu Fačkovského sedla. Stmieva sa už okolo piatej a tak sme doma pred siedmou.
Krásna nedeľa je za nami a my sa tešíme na ďalší pekný výlet po Slovensku.
Pozri fotky
Z Nitry na Fačkovské sedlo sa dá cesta autom, aj s nákupom v Prievidzi, stihnúť za necelé dve hodinky. Okolo desiatej tak nastupujeme na túru. Už po príjazde nás privíta slnkom zaliata príroda, ktorá sa v období jesene nádherne vyfarbuje. No a navyše sme nad oblakmi a tak niet čo dodať. Chodník je značne rozmočený ale to neprekáža. Veď včera tu bol ešte sneh a tu a tam ešte zvyšky zostali. Pred vstupom do lesa stretávame vyhrievajúcu sa vretenicu. Pre istotu ju teda odstraňujem z chodníka. Na vyhrievanie má celú lúku. So Zuzkou sa od Peťa a Ivonky oddeľujeme a smerujeme na Reváň. O čosi menší ale nezalesnený kopec ponúka nádherné zábery na Kriváň a okolie. Ja však mám v úmysle aj niečo iné ako len výhľad na Kľak. Veľmi ľúbim svoju Zuzku a tak som sa rozhodol spečatiť našu lásku zlatým prstienkom, ktorý jej navliekam na prst v prítomnosti mojej druhej lásky: prírody a hôr. Môj dlho plánovaný zámer mi tak vyšiel na 110%.
Z Reváňa klesáme do Reváňskeho sedla a pokračujeme smerom na Kľak. Po asi 40 minútach šľapania sa dostávame k bývalej chate pod Kľakom. Tu je odbočka na Kľačiansky vodopád kam sa chcem ísť dnes každopádne pozrieť. Ale prvoradý je Kľak. Po desiatich minútach sme na vrchole a nevieme sa vynadívať na nádhernú inverziu. Je čas obeda a tak rozbaľujem zásoby vaku. Prostredie vrcholu sme vychutnávali asi pol hodinku.
Niekoľko fotiek pri dvojkríži a začíname zostupovať do sedla, kde je spomínaná odbočka na vodopád. Ako tak sledujeme je tu ešte pomerne dosť snehu, ktorý sa však veľmi rýchlo topí a kde tu už sú fliačky trávy. Vyzerá to skôr ako jar a nie jeseň. Ale dnes nám to vyhovuje.
Prudko klesáme do doliny a vidíme z okolitých svahov niekoľko potôčikov zlievajúcich sa do jedného. Určite sme už len kúsok. Schádzame ešte o čosi nižšie a vodopád sa objavuje vedľa nás. Je naozaj prekrásny. Určite táto zachádzka stála za to. Niekoľko fotiek a ideme späť do sedla pod Kľakom. Zo sedla už je to len dole kopcom. Snehu ubudlo a tak sa chodník o čosi viac rozbahnil. Na strmých úsekoch hľadáme najbližšie stromy ako oporu. Všetci sme však zišli „relatívne“ čistí. Teraz by dobre padlo niečo teplé. Cesnačka na chate Kľak bola určite to pravé pre zahriatie. Potom už len sadáme do áut a každý sa spúšťame na svoju stranu Fačkovského sedla. Stmieva sa už okolo piatej a tak sme doma pred siedmou.
Krásna nedeľa je za nami a my sa tešíme na ďalší pekný výlet po Slovensku.
Pozri fotky
