Nie. Nezmýlil som si názov štátu. Zmenou toho jedného písmenka som dostal krajinu, kde sa práve nachádzam. A nebol by som to ja, keby som sa hneď nevyškrabal na najvyšší vrch v okolí. Moje súčasné prechodné bydlisko je v slovinskom Maribore.
V krátkosti povedané o Maribore. Je to veľmi pekné mesto, aj keď na prvý dojem veľmi podobné tým Slovenským. Myslím, že sa od nich máme čo učiť ale na druhej strane, že aj oni od nás. V celkovom súčte sú však na tom o čosi lepšie.
Hneď druhý deň môjho pobytu som sa vybral do neďalekého lyžiarskeho strediska Pohorje známeho tiež konaním majstrovstiev sveta v zjazdovom lyžovaní.
Z internátu som vyrazil niečo po pol desiatej smerom do dedinky Zgornje Radvanje. Cesta pešo pod päty pohoria trvala asi 45 min. Čo je len na nástup celkom dosť. Prvá vec, ktorú by som slovinskej turistike vytkol by bolo katastrofálne značenie. Namiesto farebne odlíšených chodníkov som tu našiel len červené "guličky". Na mape je to potom len červená pavučina v ,ktorej sa človek na prvý pohľad ťažko zorientuje. Zvolil som teda trasu neznačenú a síce tam, kde išli všetci. A všetci išli po zjazdovke. Pomerne strmím svahom začínajúcim v nadmorskej výške 274 m.n.m. som sa vydriapal až do výšky 1147 m.n.m. Za hodinku a pol si myslím celkom solídne prevýšenie. Cestou hore bolo pekné sledovať výhľady do okolia a množstvo rôznych bufetov, ktoré sú asi najviac aktívne v zime. Nie, že by však teraz neboli.
Čo ma však prekvapilo. Šliapal som si tak svojim tempom, ktoré si myslím, že nie je tak pomalé, a naraz za mnou chlapík tak o 10-15 rokov starší. Zodpovedne: Takým tempom chodím na vrchole sezóny aj to len na niektorých úsekoch. Tak len toľko. Svah je stále strmý a miestami sú ešte aj fliačky snehu. "Cesta dole bude rýchla": hovorím si. Pomaly sa dostávam hore rôznymi neznačenými i značenými chodníkmi. Niekoľko krát som sa predbiehal z jedným turistom, ktorého som vždy predbehol ale mojimi neznalými zachádzkami som ho mal opäť často pred sebou.
Na vrchole zjazdovky sa nachádza hotel Bellevue 1040 m.n.m. a horná stanica kabínkovej lanovky. Kúsok nižšie ma upútal zaujímavý kostol St. Bolenk. Bol som však nad ním a tak som sa rozhodol navštíviť ho cestou späť. Stále po zjazdovke sa dostávam vyššie na Mariborski razglednik (Mariborská rozhladňa), čo je môj dnešný vrchol.
Tu ma opäť dobehol aj kolega turista, ktorý sa len napil a šliapal ďalej. Dojedám rezne ešte z domova a púšťam sa hore na rozhľadňu. Prekrásne počasie zaručuje nádherné výhľady do okolia až na Rakúske Alpy. Reliéfom mi krajina veľmi pripomína okolie Banskej Štiavnice.
Čo ma však prekvapilo. Šliapal som si tak svojim tempom, ktoré si myslím, že nie je tak pomalé, a naraz za mnou chlapík tak o 10-15 rokov starší. Zodpovedne: Takým tempom chodím na vrchole sezóny aj to len na niektorých úsekoch. Tak len toľko. Svah je stále strmý a miestami sú ešte aj fliačky snehu. "Cesta dole bude rýchla": hovorím si. Pomaly sa dostávam hore rôznymi neznačenými i značenými chodníkmi. Niekoľko krát som sa predbiehal z jedným turistom, ktorého som vždy predbehol ale mojimi neznalými zachádzkami som ho mal opäť často pred sebou.
Na vrchole zjazdovky sa nachádza hotel Bellevue 1040 m.n.m. a horná stanica kabínkovej lanovky. Kúsok nižšie ma upútal zaujímavý kostol St. Bolenk. Bol som však nad ním a tak som sa rozhodol navštíviť ho cestou späť. Stále po zjazdovke sa dostávam vyššie na Mariborski razglednik (Mariborská rozhladňa), čo je môj dnešný vrchol.
Tu ma opäť dobehol aj kolega turista, ktorý sa len napil a šliapal ďalej. Dojedám rezne ešte z domova a púšťam sa hore na rozhľadňu. Prekrásne počasie zaručuje nádherné výhľady do okolia až na Rakúske Alpy. Reliéfom mi krajina veľmi pripomína okolie Banskej Štiavnice.Po druhej zjazdovke, okolo kostolíka, sa spúšťam dole. Využívam ešte celkom rozsiahle fliačky snehu pre ľahší zostup. Cestu dole volím smerom na areál zimných športov, ktorý som už určite nie jeden krát videl pri televíznych prenosoch.
Ako tak zostupujem po strmej zjazdovke hovorím si: " tu by som to šliapať hore nechcel". A predo mnou sa zjaví starší pán, ktorý je odhodlaný pokoriť tento strmý svah, čo sa mu aj celkom darí. Ako sa tak blížim k dojazdovej ploche stále obdivujem krásne výhľady na Maribor a jeho druhú stranu, kde sa určite v najbližších dňoch vyberiem.
Ešte ma čaká tak 45 min na internát, kde ma už čaká Laško - pivo, ktoré dozaista dobre padne po krásne prežitom dni. Trochu však ľutujem, že som ho strávil tak samotársky. Som zvedavý kam ma nohy zavedú nabudúce.
Ako tak zostupujem po strmej zjazdovke hovorím si: " tu by som to šliapať hore nechcel". A predo mnou sa zjaví starší pán, ktorý je odhodlaný pokoriť tento strmý svah, čo sa mu aj celkom darí. Ako sa tak blížim k dojazdovej ploche stále obdivujem krásne výhľady na Maribor a jeho druhú stranu, kde sa určite v najbližších dňoch vyberiem.
Ešte ma čaká tak 45 min na internát, kde ma už čaká Laško - pivo, ktoré dozaista dobre padne po krásne prežitom dni. Trochu však ľutujem, že som ho strávil tak samotársky. Som zvedavý kam ma nohy zavedú nabudúce.
