V Nedeľu na Rysy

So Zuzkou sme si konečne našli jeden spoločný voľný víkend. V sobotu sme sadli na vlak a štýlom trampov sme sa opäť vybrali do našich veľhôr. Na tento rok si Zuzka vytýčila dva ciele: Rysy a Kriváň. A tak sme chceli splniť aspoň jeden. Z rozhodovania, kam sa vyberieme vzišli víťazne Rysy.

Ubytovaný sme boli v Tatranskej štrbe priamo vedľa Zubačky. Bližšie ku stanici už to nešlo. V Nedeľu ráno sa črtal nádherný deň a plno ľudí v Zubačke. Niet sa čo čudovať, je vrchol sezóny. Zo Štrbského plesa rýchlym krokom vyrážame na Popradské pleso. Cestou predbiehame množsvo rodiniek i prechádzajúcich sa turistov. Na odbočke pri Popradskom plese sa púšťame do Mengusovskej doliny. Chodníkom v kosodrevine sa dostávame opäť na rozcestník. Ešte je možnosť ísť na Hincové plesá a Kôprovský štít. Ale nevidieť stopy Lenina na Chate pod Rysmi to jednoducho nejde. O tom už som Zuzke básnil dlho. Odbočujeme a sledujeme had ľudí pred nami. "Ha" zaznelo "a aký je za nami".
Po prvých serpentínach opúšťame kosodrevinu a dostávame sa ku Žabím plesám. Chvíľka oddychu a musíme pokračovať ďalej, ak sa nechceme stále predbiehať s tými istými turistami. Pravdu povediac celý výstup mi pripadal ako boj o miesto na chodníku.

Od Žabích plies vedie chodník na najťažšiu časť výstupu, ktorá musí byť zabezpečená reťazami. Pred nami, na štastie, náhodou neboli žiadny ľudia. A tak sme ich prebehli pomerne rýchlo. Ešte pár metrov a už nás víta vstup do Slobodného královstva Rysy. Na chate sa len ľahko osviežujeme, doplňujeme energiu a začíname útočiť na vrchol. Pred nami sa ukázalo Sedlo váha a Ťažký štít. Po výstupe do spomínaného sedla sa pozeráme na náš dnešný cieľ. Ľudí neubúda a my pomaly po suťovisku stúpame na vrchol.

Rysy sú rozdelené na dva vrcholy. Po našom príchode do sedla tak máme na výber. Nerozhodujeme sa, ktorý je sympatickejší alebo vyšší, ale na ktorom je menej ľudí. Na oficiálnom ľavom vrchole bolo ľudí ako keby tam prišiel školský zájazd. Prakticky ani nebolo možné sa na vrchol dostať. Ľudia sa permanentne obmieňali. Výhľad bol naozaj prekrásny a ja som si vytýčil svoj další cieľ. Ale o tom nabudúce.

Po asi pol hodinovom obede, oddychu a fotografovaní začíname zostupovať. Zastavujeme sa až na chate pre pečiatku a taktiež pre nové vydanie publikácie "Spod krošne veselo i vážne". Tú sme na spiatočnej ceste vo vlaku, za necelé tri hodinky, doslova "zožrali".

Po zostupe na Popradské pleso by bol hriech neuctiť si obete hôr na symbolickom cintoríne pod Ostrvou. Po asfaltke sa potom dostávame na zástavku Popradské pleso a električkou na Štrbské pleso. Haluškami vo Furkotke tak ukončujeme tento nádherný deň a tešíme sa na druhú polovičku cieľa mojej Zuzky - Kriváň.
Pozri foto.