V predchádzajúcom príspevku som spomínal niečo také ako málo snehu na našich horách. Od vtedy sa to trošku zmenilo. Pribudli nám sem tam kalamity na cestách, odrezané dediny od sveta a tiež "trochu snehu" na horách. Výnimkou nezostalo ani pohorie Tríbeč.
Keď už zima trochu povolila a vyliezlo aj slniečko, rozhodol som sa so Zuzkou pre jednoduchú prechádzku z Hrnčiaroviec do Hrnčiaroviec avšak skratkou cez hrebeň Tríbča. Ten pekný deň mal číslo 21.2.2010. Vybrali sme sa lesom smerom na oblasť nazývanú Gurňo. Je to vlastne taka plošinka na hrebeni Tríbča, kde sa 1 a 8.5. každoročne stretávajú obyvatelia Hrnčiaroviec na opekanie a guláš. Cesta tam vedie po lesných zvážniciach a skratkách cez lesné chodníčky. Cestou snehu pribúdalo. Na hrebeni sme sa napojili na červenú značku magistrály smerom na Zobor. Po hrebeni nás upútali náveje snehu vytvorené vetrom.
Zaujímavé boli najmä na Kozích chrbtoch, kde miestami nebol problém zapadnúť aj po pás. Čarovne vyzerali tiež čiastočne namrznuté stromy. Tie sme však pozorovali prevažne na severnej strane hrebeňa. Vznikli tak celkom podarené fotky. Zuzka vo svojej bielej bunde krásne splívala s povrchom, keď si ľahla na zasneženú plochu.
Postupne sa snehom predierame až na Zobor, kde už sa objavujú aj nejakí turisti. Cez sedlo pod Zoborom prechádzame na Pyramídu. Obdivujeme výhľad na Nitru a rozobranú lanovku. Po modrej schádzame dole na Podhájsku ulicu.
Dole sme zoskáli pomerne rýchlo. Predsalen sme už boli premočený a tak veľmi dobre padla zastávka u Cvrka, kde majú, podľa mňa, jednu z najlepších horúcich čokolád v Nitre. Po doplnení energie sme pokračovali späť do Hrnčiaroviec.pozri fotky
