nedeľa 31. januára 2010

Prvý skialp tento rok

Sneh, ktorý je tak potrebný pre lyžovanie, tento rok nie a nie napadnúť. Je piatok 22.1.2010 a všetci chlapi klanu Heczkovcov v sprievode Ivonky, vyrážajú na nákupy do Martina. Je tu totiž špeciálny obchod pre skialpinistov a v našej výzbroji tu a tam chýbajú napínaky, lyžiarky a pásy. Po doplnení všetkého potrebného, som sa ešte chcel zastaviť v skibazáre v obci Hubová. Naozaj super obchod nie len pre začínajúcich skialpinistov a lyžiarov. Vrelo doporučujem návštevu, je sa na čo pozrieť aj čo nakúpiť. Po nákupoch sme už zamierili na Donovaly, kde sme chceli nakúpené nástroje ihneď vyskúšať. Nasadzujeme pásy a vyrážame na Novú Hoľu.

Samozrejme iba po okraji zjazdovky, pretože inde veľa snehu nebolo. Počasie nám opäť vyšlo, aj keď treba povedať, že bolo mrazivo. Vyberáme na začiatok čo najmenej strmé svahy. Len čo sa trochu dostávame na hrebeň, otvárajú sa výhľady na Nízke Tatry a v diaľke sa črtá Ružomberok. Na lúke trochu oddychujeme a potom mierime na nespustenú ale stále zasnežovanú zjazdovku. Vybrali sme ju preto, lebo na nej veľmi nesnežilo.

Sneh, tvorený snežnými delami bol totiž okamžite odfukovaný vetrom všade inde len nie tam kde mal. A to nám vyhovovalo, pretože nám oproti nešli ani žiadni lyžiari. Postupne sa popri odstavenom vleku dostávame až na vrchol. Mal som síce v pláne ísť až na Zvolen, ale na vrchole bolo len veľmi málo snehu, čo by asi naše lyže veľmi neocenili. Aj tu však bolo veľmi pekne. Veľmi dobre padol horúci čaj a banány, ktoré sme si vzali so sebou.

Po občerstvení sa už pripravujeme na zjazd ku parkovisku. Dole sme spoločne zhodnotili, že lyžovanie by asi za veľa nestálo. Zjazdovka bola miestami veľmi zľadovatelá a jedna jazda nám úplne stačila. Po odstrojení už nasledovala len cesta domov a opäť pekný deň za nami. Všetci sa už veľmi tešíme na ďalšiu skialpovú túru.

Pekný zimný deň na Jelenci

Po dlhšej odmlke som sa opät rozhodol napisať nejaký ten príspevok do svojho blogu.
Zima sa tento rok akosi oneskorila a skôr sa zo začiatku ukazovala v podobe mrazu, avšak bez snehového sprievodu.
Dlhšie sme už nikde neboli. 29.12. Peto navrhol či nejdeme na Zobor. Po pravde, keď už vytiahol auto "poďme aspoň na Jelenec. Vraj je to tam zrekonštruované a upratané". Zahlásil som. Tak sme spolu s našimi drahými polovičkami Zuzkou a Ivonkou nasadli a vyrazili. Keďže bolo trochu blato, auto sme nechali už pri autocampingu Remitáž.
Na zrúcaninu hradu Gýmeš to nieje žiadna náročná túra. Skôr pekná prechádzka. Z lesného chodníka je asi po pol hodinke šlapania odbočka na cvičné skaly. S Petom sme sa preto rozhodli, že si tú prechádzku trochu spestríme. Cesta pomedzi skalami sa mi vidí záživnejšia ako len stromy. Postupne, sme cez skaly stúpali až na vrchol. Tu vraj kedysi stál hrad, ktorý bol akousi strážnou vežou hradu Gýmeš. Z tohto miesta už sme nádherne videli zrúčaninu a taktiež výhľad do širokého okolia pohoria Tríbeč. Na hrad je to už len 20 min. Na nádvorie hradu vedú dve brány. My sme ešte nešli spodnou a tak odbočujeme z chodníka a smerujeme k nej. Je oveľa menšia ako hlavná. Cestou za hradbami sa dostávame ku kostolu. Pred pár rokmi tu ešte bolo vidieť fresky. Ale o tie už sa postaralo počasie.

Trochu nás mrzí ako hrad vyzerá, keď sa na informačnej tabuli dozvedáme, že sa ešte pre necelými 150 rokmi týčil sa na tomto peknom mieste. Od našej poslednej návštevy sa tu veľa zmenilo. Začalo sa so spevňovaní múrov a všetko bolo krásne vyupratované. Týmto ďakujem ľudom, ktorí sa touto činnosťou zaoberajú.

Postupne sme vystúpili na najvyššiu sprístupnenú časť hradu a obdivujeme výhľady do širokého okolia. Počasie nám dnes naozaj prialo a kto bol na horách určite neľutoval. Ešte zopár fotiek a schádzame lesom späť ku autu.
Opäť jeden pekne strávený deň na našom Slovensku.
Pozri fotky