Veľkonočné sviatky priniesli na Slovensko krásne počasie. Pozrite potom fotky. Ale poďme sa pozrieť ako sa príroda zobúdzala v Smoleniciach. Zuzka s Monikou sa na sviatky vrátili z Prahy a tak sme podnikli taky menší jednodňový výletík. Do Smoleníc sme dorazili okolo desiatej. Prvé čo upúta každého návštevníka tejto západoslovenskej dedinky je bezpochyby Smolenický zámok, ktorý je vidieť už zďaleka. 
V kútiku duše sme dúfali, že nás pustia aj dnu. Ale nepustili, zámok je pre verejnosť prístupný len v letných mesiacoch a tak sme sa kochali len zamrežovanou bránou. Zišli sme do zámockého parku a nabrali smer k dominantnému a zároveň najvyššiem vrchu Malých Karpát - Záruby (767 m). Veľmi príjemným chodníkom sme sa doslali až do Čertovho žlabu a vystúpali do sedla. Odtiaľ už to k vrcholu bolo len kúsok (aj keď pomerne strmý). Celý masív Malých Karpát je zalesnený. Preto sme na vrchole ani neočakávali nejaké veľké výhľady. Ale boli sme príjemne prekvapení. Z vápencovej skaly so slovenským dvojkrížom bol pomerne dobrý výhľad do diaľky i na celý hrebeň pohoria. 
Slnko svietilo a tak sme vrchol využili na obedňajšiu siestu. Do Smoleníc sme ale neprišli len kvôli Zárubám. Pomaly sme začali zostupovať. Našim ďaľším cieľom bola jaskyňa Driny. 
Najmenšia sprístupnená jaskyňa Slovenska - Driny. Jej názov, ako sme si s humorom mysleli, nie je od slova drina, ale od slova drienka, ktorá okolo rastie v hojnom počte. Jaskyňa je typickou puklinou a preto aj jej výzdoba nie je až tak bohatá ako iné jaskyne Slovenska. Aj keď zopár zaujímavých stalagnitov sa tu našlo. Mňa osobne však najviac zaujímala dolina Hlboče. Krásne modelovaný kaňon z vápencovými bralami a zelenajúcim sa lesom. My sme touto dolinou schádzali a tak to najzaujímavejšie sme videli hneď. Skalnými vrátami sme sa dostali k ďalšiemu rekordu - najväčší vodopád v Malých karpatoch.
Od vodopádu sme už postupne schádzali popri potôčiku, ktorý sa miestami strácal a opäť vynáral, dole do Smoleníc. Prekrásne prežitý deň a spoznaný zaujímavý kúsok Slovenska.
V kútiku duše sme dúfali, že nás pustia aj dnu. Ale nepustili, zámok je pre verejnosť prístupný len v letných mesiacoch a tak sme sa kochali len zamrežovanou bránou. Zišli sme do zámockého parku a nabrali smer k dominantnému a zároveň najvyššiem vrchu Malých Karpát - Záruby (767 m). Veľmi príjemným chodníkom sme sa doslali až do Čertovho žlabu a vystúpali do sedla. Odtiaľ už to k vrcholu bolo len kúsok (aj keď pomerne strmý). Celý masív Malých Karpát je zalesnený. Preto sme na vrchole ani neočakávali nejaké veľké výhľady. Ale boli sme príjemne prekvapení. Z vápencovej skaly so slovenským dvojkrížom bol pomerne dobrý výhľad do diaľky i na celý hrebeň pohoria. 
Slnko svietilo a tak sme vrchol využili na obedňajšiu siestu. Do Smoleníc sme ale neprišli len kvôli Zárubám. Pomaly sme začali zostupovať. Našim ďaľším cieľom bola jaskyňa Driny. 
Najmenšia sprístupnená jaskyňa Slovenska - Driny. Jej názov, ako sme si s humorom mysleli, nie je od slova drina, ale od slova drienka, ktorá okolo rastie v hojnom počte. Jaskyňa je typickou puklinou a preto aj jej výzdoba nie je až tak bohatá ako iné jaskyne Slovenska. Aj keď zopár zaujímavých stalagnitov sa tu našlo. Mňa osobne však najviac zaujímala dolina Hlboče. Krásne modelovaný kaňon z vápencovými bralami a zelenajúcim sa lesom. My sme touto dolinou schádzali a tak to najzaujímavejšie sme videli hneď. Skalnými vrátami sme sa dostali k ďalšiemu rekordu - najväčší vodopád v Malých karpatoch.
Od vodopádu sme už postupne schádzali popri potôčiku, ktorý sa miestami strácal a opäť vynáral, dole do Smoleníc. Prekrásne prežitý deň a spoznaný zaujímavý kúsok Slovenska.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára