Zväčša vyrážam z Nitrianskych Hrnčiaroviec. Po klasickej betónovej ceste sa dostávam do dedinky Štitáre. Výhoda tejto obce je v tom, že sa tu nachádza prameň s pomerne lahodnou vodou. Za kostolom sa dávam tretou ulicou doprava. Ulicou s názvom Fábryho sa postupne dostávam nad hranicu lesa a tu sa začína turistika. Po stále ešte betónovej ceste sa po niekoľkých zákrutách dostávam až do Sedla pod Žibricou. Tu križujem Ponitriansku magistrálu. Vpravo na Žibricu a vľavo na Zobor. Ja sa však púšťam rovno po neznačkovanej zvážnici smerom do Podhoran. Po pár metroch sa cesta rozdvojuje. Najlepšia cesta do Podhoran je držať sa vpravo. Táto zvážnica križuje modrú turistickú značku, ktorá vedie popod viadukt do dediny. Ihneď napravo zatáčam do krčmy Majo.
Klasicka dedinska krčma, v ktorej si dávam kofolu a oddychujem. Ďalšia cesta vedie po žltej značke okolo kostola. Chvílu je súčasne aj modrá. Tá však o chvíľu končí pri bývalej železničnej stanici Podhorany. Teraz je tam poľovnícky dom. Žltá značka vedie popod most a betonka sa postupne mení na prašnú cestu.
Postupne sa miernym strmáčikom cez vinohrady dostávam až do lesa. Cesta sa opäť mení na lesný chodník a strmáčik sa stále zostrmuje. Les strieda riedky porast a nakoniec lúka. Dostávam sa na Meškov vrch, ktorý dáva niekoľko možností kam ďalej. 
Je to kúsok už aj na pyramídu, pre tých čo sa chcú ešte doraziť. Ďalšou možnosťou je zbehnúť cez Tri duby na liečebný ústav. Ja som sa rozhodol pre smer Drážovce. Chodníkom po zelenej sa dostávam na križovatku Barohať. Mám lákavú možnosť zachádzky na Drážovský kostolík, a preto ju využívam. 
Chodník medzi Liečebným ústavom a Drážovským kostolíkom je veľmi jednoduchý a príjemný, bez žiadnych strmých svahov a preto je vhodný aj pre začiatočníkov. Z drážovského kostolíka (kaplnka sv. Michala) sa vraciam späť na liečebný ústav a už len po ceste prejsť späť do Hrnčiaroviec.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára