Počas tohtoročných Veľkonočných sviatkov som sa so svojimi blízkymi (Zuzka, Peťo a Ivonka) rozhodol stráviť aspoň jeden deň v našich veľhorách. Zistili sme, že po vybudovaní cestného ťahu sa dá prísť do Tatier za 3 hodiny. A to nám dáva jasný signál. Budíček o piatej ráno a ideme. Po príjazde do Smokovca nás celko príjemne prekvapilo, že v búdkach pre vyberanie parkovného nikto nie je.. Na Veľkú noc až neuveritelné. Aj ked je pravda, že ľudí v Tatrách veľa nebolo. No čo už - kríza. Popri starom amfiteátri pomaly stúpame na Hrebienok. Pár krát nás míňa lanovka a dostávame sa hore. Práve vyšla ďalšia kabína a my sa predierame davmi ľudí, aby sme sa dostali na cestu smerom k Rainerovej chate. "Aha. Tu je Slávkovský a oproti Lomnický štít." 
Krásne. Aj počasie vychádza napriek nie veľmi optimistickej predpovedi. Chodníkom sa postupne dostávame na Starolesniansku poľanu ku Rainerovej chate. Dávame si vychválený nosičský čaj, zopár fotiek a poďme ďalej na Zámkovského chatu. Počas cesty míňame množstvo sviatočných turistov. Predsa len, sme na jednom z najnavštevovanejšom mieste Vysokých tatier. Vedel som, že neskôr už to take plné nebude, pretože väčšina turistov zapadne na chate. Náš plán bol ale trochu iný. Od chaty sme sa trochu vrátili a po magistrále nás už chodník zbavený turistov viedol smerom na Skalnaté pleso. 
Vychutnávali sme si pohľady do Veľkej studenej doliny a trochu ďalej sa už rozlieha Podtatranská kotlina. Postupujeme ďalej a na obzore sa objavuje observatórium na Skalnatom plese. Trochu sa zmráka ale to vôbec nevadí. Tesne pred Skalnatou chatou ešte bolo dosť veľa snehu a tak obdivujem skupinku maďarských turistov, ktorí boli oblečení skôr na domácu opekačku ako do snehu. Dievčatku v plátených teniskách som veľmi nezávidel. Stále sa akosi nestíham čudovať ako sú hory týmito tzv. turistami podceňované. Nechce sa mi rozčuľovať a tak si hovorím, že to je normálne. Aspoň to skúsia a zapamätajú si to. Snáď. Prichádzame na Skalnatú chatu. Opäť na naše prekvapenie sme tu úplne sami. Chatár Laco Kulanga nám dáva kapustnicu a my ju s pôžitkom vychutnávame. Pokračujeme ešte smerom na Skalnaté pleso kde sa stretávame s rodičmi. 
Tu ešte oddych, čokoláda, zvyšok čaju a poďme dole. S Peťom si ešte pamätáme ako sme pred pár rokmi zoskakovali po zjazdovke do Lomnice. To isté sme si chceli zopakovať a samozrejeme, že Zuzka s Ivonkou sa ku nám pridali. Nie je nič lepšie ako sa preboriť po zadok do snehu. S ďalekým výhľadom pred seba schádzame do Tatranskej lomnice. Nasleduje večera v Grillbare a späť do Nitry. Veď zajtra je Veľkonočný pondelok. Tak nech sú dievčatá svieže :-).
Pozri viacej fotiek
Krásne. Aj počasie vychádza napriek nie veľmi optimistickej predpovedi. Chodníkom sa postupne dostávame na Starolesniansku poľanu ku Rainerovej chate. Dávame si vychválený nosičský čaj, zopár fotiek a poďme ďalej na Zámkovského chatu. Počas cesty míňame množstvo sviatočných turistov. Predsa len, sme na jednom z najnavštevovanejšom mieste Vysokých tatier. Vedel som, že neskôr už to take plné nebude, pretože väčšina turistov zapadne na chate. Náš plán bol ale trochu iný. Od chaty sme sa trochu vrátili a po magistrále nás už chodník zbavený turistov viedol smerom na Skalnaté pleso. 
Vychutnávali sme si pohľady do Veľkej studenej doliny a trochu ďalej sa už rozlieha Podtatranská kotlina. Postupujeme ďalej a na obzore sa objavuje observatórium na Skalnatom plese. Trochu sa zmráka ale to vôbec nevadí. Tesne pred Skalnatou chatou ešte bolo dosť veľa snehu a tak obdivujem skupinku maďarských turistov, ktorí boli oblečení skôr na domácu opekačku ako do snehu. Dievčatku v plátených teniskách som veľmi nezávidel. Stále sa akosi nestíham čudovať ako sú hory týmito tzv. turistami podceňované. Nechce sa mi rozčuľovať a tak si hovorím, že to je normálne. Aspoň to skúsia a zapamätajú si to. Snáď. Prichádzame na Skalnatú chatu. Opäť na naše prekvapenie sme tu úplne sami. Chatár Laco Kulanga nám dáva kapustnicu a my ju s pôžitkom vychutnávame. Pokračujeme ešte smerom na Skalnaté pleso kde sa stretávame s rodičmi. 
Tu ešte oddych, čokoláda, zvyšok čaju a poďme dole. S Peťom si ešte pamätáme ako sme pred pár rokmi zoskakovali po zjazdovke do Lomnice. To isté sme si chceli zopakovať a samozrejeme, že Zuzka s Ivonkou sa ku nám pridali. Nie je nič lepšie ako sa preboriť po zadok do snehu. S ďalekým výhľadom pred seba schádzame do Tatranskej lomnice. Nasleduje večera v Grillbare a späť do Nitry. Veď zajtra je Veľkonočný pondelok. Tak nech sú dievčatá svieže :-).Pozri viacej fotiek
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára