sobota 5. septembra 2009

Vo štvorici na Priečne sedlo

Opäť jedna jednodňovka. V stredu navečer sme vyrazili na hotel Akademik v Račkovej doline. Tohtoročná klasická zostava sa trochu rozrástla. Samozrejmosťou je Juro, Lukáš a ja. No zdatným prínosom sa stal aj Tomáš.
Ráno v Račkovej doline svietilo slnko a to bol predpoklad nádherného štvrtkového dňa. Vyrazili sme do Starého Smokovca a o polo ôsmej sme už stáli v lanovke na Hrebienok. Cestou na Rainerovu chatu a ďalej na Zámkovského chatu sme predbiehali kolóny turistov a tešili sa na cestu Malou studenou dolinou na Tériho chatu. Ja s Lukášom sme boli rozhodnutí urobiť rýchlostný rekord na Tériho chatu. Čo sa nám myslím celkom dobre podarilo a čas 1h a 35 min z Hrebienka nie je tak zlý. Juro s Tomášom museli tiež dobre ťahať, keď dorazili 10 min za nami. Viem, že turistika nie je o rýchlom chodení, miestami až behaní, ale výzva je výzva a túto trasu poznáme. A stihli sme urobiť aj nejaké tie fotky. Na chate sme 20 min oddychovali a obdivovali nádhernú scenériu naši ch veľhôr. Krásne sa vynímal Lomnický štít, Ľadový štít ako aj Žltá stena, kde na počudovanie dnes neboli žiadni horolezci. Potom už nás čakalo Priečne sedlo, ktoré je v slovenských horách považované za najťažší zabezpečený prechod.
Pravidlom už býva, že pod nástupom je doslova "fronta" ľudí, čakajúcich na reťaze. My po skúsenostiach z minulých rokov volíme ako výstupovú trasu starý chodník, z ktorého boli reťaze odstránené. Sú to doslova schody aj keď s množstvom voľných kameňov. Tie sa však s trochou pozornosti dajú obísť a výstup je bezpečný. Aj keď ľuďom so žiadnymi lezeckými skúsenosťami tento variant v žiadnom prípade neodporúčam.
Po výstupe do sedla sme vystúpali ešte o pár metrov vyššie. Oddychujeme a pozorujeme ľudí, ktorí prechádzajú Priečnym sedlom. Niektorí s vypätím všetkých síl.
Neodpustím si pripomenúť, že ľudia v teniskách, šlapkách, sandáloch a poltopánkach tu nemajú čo robiť.
Po čokoláde a čaji sa púštame na úmornú cestu dole na Zbojnícku chatu. Úmorná preto, lebo chata je na dohľad, ale tým, že musíme obísť celý kotol trvá cesta aj zdatnejším turistom viac ako hodinu. Opäť predbiehame množstvo turistov a po spomínanej hodinke sme na Zbojníckej chate. Tu sa už len dve hodiny vyvaľujeme a chytáme bronz. Zo Zbojníčky rýchlym krokom popri Dlhom a Vareškovom plese klesáme na Hrebienok. Tu nás čakala ďaľšia atrakcia Tatier. KOLOBEŽKY. Zjazd do Starého Smokovca je naozaj parádny a môžem ho len doporučiť. Cestou sa zastavujeme ešte na hoteli Akademik, kde nás čakala večera. Napokon z prekrásneho štvrtka zostáva už len cesta domov do Nitry.
Pozri fotky

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára