piatok 25. septembra 2009

Konečne na Kriváni

Opäť jeden krásny Víkend. Výborná príležitosť pre splnenie druhého turistického cieľa mojej Zuzky. Kriváň: Symbol Slovenska a zadná strana našich najdrobnejších centov. Tento, od západu prvý, štít Vysokých tatier bol cieľom aj Mary, Ivky, Noriky, Dušana, Karčiho a Adriky.
V Sobotu cestou do Tatier sme však ešte zavítali na Šášovský hrad. Dlho okolo chodievame a tak sme si povedali, že sa musíme ísť pozrieť. Výborné je, že sa o hrad stará občianske združenie a tak je vo veľmi peknom stave. Doporučujeme. Je to len kúsok za Ladomierskou vieskou pri odbočke na Kremnicu.

V spomínaj zostave sme ale v Nedeľu vyrazili zo Štrbského plesa na Kriváň. Cestou na odbočku sa mi skôr zdalo, že ideme dole kopcom. Ale potom sme začali náhle stúpať a hrozby o strašlivej ceste na Kriváň sa začali napĺňať. Chodník je stále pomerne prudký a hlavne dlhý. Akonáhle sme sa dostli nad kosodrevinu, očaril nás nádherný pohľad na masív Západných tatier. A pred nami Kriváň. Výhodou tohto štítu je, že stále vidieť vrchol.

Po asi hodinke sa dostávame do Daxnerovho žlabu. Tu sa zbiehajú turisti zo Štrbského plesa a z Troch studničiek. Spoločne cez Malý kriváň sa dostávame do sedla. Tu už je svah dosť strmý. Okolo nás je stále veľa ľudí. Kriváň je totiž taktiež veľmi turisticky vyťažený, podobne ako Rysy. Dusan, Norika a Adrika doliezajú ako prví. Za nimi som v tréningovom tempe dobehol ja a za mnou už svorne ostatní. Po príchode nás príjemne prekvapila nálada aku tam vytvorili ľudia z akehosi občianskeho združenia. Nevšimol som si názov. Podstatné bolo, že mali harmoniku a tak sme si mohli aj zaspievať niekoľko našich národných piestní. Hore bolo naozaj prekrásne. Aj výhľad do Poľska stál za to. Opäť som sa pozeral na svoj budúcoročný cieľ Orliu Perč. Snad takto o rok popisem.
Ale ďalej ku Kriváňu. Po zopár fotkách a vrcholovke (fotka) sa radšej púšťame na zostup.
Čo ak by sa všetci tí ľudia rozhodli, že pôjdu naraz. Až do sedla zostupujeme tou istou trasou. Zo sedla odbočujeme a schádzame starou cestou, ktorá je ale dosť rozbitá a preto už ju nabudúce nedoporučujem. Na odbočke v Daxnerovom žlabe opäť ľudí ubúda. My smerujeme na Štrbské pleso. So Zuzkou už ostatním ospevujeme ake majú perfektne halušky v reštaurácií Furkotka na Štrbskom plese. Perfektná obsluha, jedlo a aj ceny sú veľmi prijateľné. Okolo siedmej sme už usadení v autách a smerujeme do Nitry. Konečné zhodnotenie: Kriváň je krásny kopec a určite sa tam raz vrátime.

Touto cestou by som tiež rád zablahoželal Norike a Dušanovi k ich zasnúbeniu na vrchole nášho národného štítu.
Pozri fotky

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára