Deň prvý
V závere minulého článku som avizoval nadpis tohto a víkendu, na ktorý som sa veľmi tešil. „Slovenia trip“ čo si pod tým predstaviť? V priebehu troch dní sme sa s Jitkou, Markétou a Esen, kolegynkou z Turecka, snažili vidieť čo najviac z tejto malej ale veľmi zaujímavej krajiny. V piatok sme ešte vyzdvihli Esen na fakulte a nabrali smer Ljubljana. Tú sme však vzhľadom na krátkosť času vynechali. Našou prvou zastávkou, ktorú navrhla Jitka bolo malé staré mestečko Škofja Loka.
Návšteva starého mesta a hradu ponúkla dych histórie a hlavne výhľad na náš dnešný cieľ. Triglavský národný park bolo miesto, kde som sa už chystal od začiatku svojho pobytu v Slovinsku. Po odlovenej keške sadáme do auta a po troche blúdenia naberáme smer Bled a hlavne jediný ostrov Slovinska na Bledskom jazere. V prvej požičovni lodiek si prenajímame takú pre štyroch a po tichej hladine bledského jazera mierime na ostrov. Po pol hodinke môjho a Jitkinho vesliarskeho trápenia sme na ostrove. Na jeho prehliadku však mame len 10 min, aby sme sa stihli vrátiť do prístavu a nemuseli zbytočne doplácať ďalšiu hodinu. Ostrov je veľmi krásne a romantické miestečko v ktorého strede sa nachádza kostol, múzeum a samozrejme reštaurácia.
V závere minulého článku som avizoval nadpis tohto a víkendu, na ktorý som sa veľmi tešil. „Slovenia trip“ čo si pod tým predstaviť? V priebehu troch dní sme sa s Jitkou, Markétou a Esen, kolegynkou z Turecka, snažili vidieť čo najviac z tejto malej ale veľmi zaujímavej krajiny. V piatok sme ešte vyzdvihli Esen na fakulte a nabrali smer Ljubljana. Tú sme však vzhľadom na krátkosť času vynechali. Našou prvou zastávkou, ktorú navrhla Jitka bolo malé staré mestečko Škofja Loka.
Návšteva starého mesta a hradu ponúkla dych histórie a hlavne výhľad na náš dnešný cieľ. Triglavský národný park bolo miesto, kde som sa už chystal od začiatku svojho pobytu v Slovinsku. Po odlovenej keške sadáme do auta a po troche blúdenia naberáme smer Bled a hlavne jediný ostrov Slovinska na Bledskom jazere. V prvej požičovni lodiek si prenajímame takú pre štyroch a po tichej hladine bledského jazera mierime na ostrov. Po pol hodinke môjho a Jitkinho vesliarskeho trápenia sme na ostrove. Na jeho prehliadku však mame len 10 min, aby sme sa stihli vrátiť do prístavu a nemuseli zbytočne doplácať ďalšiu hodinu. Ostrov je veľmi krásne a romantické miestečko v ktorého strede sa nachádza kostol, múzeum a samozrejme reštaurácia.
Ďalším a posledným bodom dnešného programu bola tiesňava Vintgar. Tu začína aj trochu turistika. Po zaplatení vstupného (3 eurá) vyrážame. 1600 m dlhý chodník je prevažne konštruovaný ako sústava drevených mostíkov širokých asi jeden a pol metra. To znamená, že to až taká turistika nebola. Skôr pekná a zaujímavá prechádzka. Zaujímavé bolo pozorovať pereje a hlavne ryby, ktoré sa snažili bojovať s prúdom. Od Bledu sa presúvame do srdca Triglavského národného parku, k jazeru Bohinj. Tu sa ubytúvame v kempe Zlatorog a po 1 až 3 pivkách ideme spať.
Deň druhýRáno sa prebúdzame do slnečného dňa a upravujeme program dnešného dňa. Čo sme včera nevideli bola lanovka. Po malej konzultácií s recepčným kempu a zistení ceny 9 eur sme sa rozhodli, že to skúsime. Jazda lanovkou ponúkla prvé výhľady do okolia. A čo hlavné? V priebehu 3 minút sme prekonali prevýšenie asi 1100 m. To mám veľmi pomohlo a mohli sme skúsiť aj výstup na akýsi ten kopček. Rozhodli sme sa pre jeden z južných vrcholov Julských álp: Vogel 1922 m.n.m. Počasie bolo nádherné tak prečo nie. Po dvoch hodinkách šliapania sa dostávame na vrchol a pravdu povediac mali sme dosť. Cesta sem viedla hrebeňom, ktorý často klesal a potom opäť prudko stúpal. Už sa síce budem opakovať, ale aj tu mi nedá nespomenúť katastrofálne značenie hlavne čo sa týka aktuálnosti s turistickou mapou. Na mape, okrem toho že nie sú časy ani kilometre, sú aj zle zaznačené križovatky. Na mape sú len dve. No cestou dole sme prechádzali minimálne piatimi. To už som mal s toho poriadny chaos, aj keď si o sebe myslím, že nie som taký amatér, ktorý by sa nevedel zorientovať. Ak môžem odporučiť tak do Julských Alp treba chodiť na celý deň a aj to pre istotu s vybavením na bivak.
"Uteká“ sa veľmi zložito. Dole sme sa už vracali po svojich. Dostávame sa na lúčku a púšťame sa smerom vľavo po zjazdovke, ktorá je veľmi strmá a dôsledku voľných rozsypaných kameňov veľmi zradná. Cestou dolu stretávame manželský pár z Izraela a tak diskutujeme o rôznych témach a hlavne aktuálne politickej situácií. Esen, ktorá sa chystá na budúci rok študovať do Tel Avivu získava veľmi výhodnú známosť a možnosť ubytovania. Zmorení sa vraciame späť do kempu a sme zrelí na oddych a pivo pri jazere.Deň tretí
Ráno opäť dolaďujeme plán. Na dnes sme chceli ešte stihnúť vodopád Savica. Víťazí však túžba po chladných Škocjanskych jaskyniach a tak opúšťame Bohinjske jazero a smerujem okolo hlavného mesta do dedinky Matavum. Už sme o tejto jaskyni veľa počuli a tak to určite bude stáť za to. Vstupné 10 eur sa nám najskôr zdalo priveľa. Ale po hodinke a pol dlhej prehliadke hodnotíme, že to stálo aj za viac. Návšteva tejto krasovej jaskyne naozaj zanechá obrovský zážitok a dojem. Je špecifická a známa najmä najdlhším podzemným riečnym kaňom s dĺžkou 3 kilometre a obrovskými dómami vysokými takmer 150 m. Vrelo odporúčam. Po prehliadke nás láka ešte aj múzeum, na ktoré sme taktiež dostali vstupenky. Po prehliadke obedujeme a hurá ešte južnejšie. Našou predposlednou destináciou je mestečko Piran. Je to vlastne jeden s posledných výbežkov Slovinského pobrežia. Malebné mestečko s nádhernými výhľadmi na more, mestskou hradbou a kostolom sv. Juraja. V jednom obchodíku kupujeme suveníry a pýtame sa predavačky, kde by sme sa mohli vykúpať najlepšie niekde mimo mesta.
Odporúča nám cestu smerom na mesto Isola a pláž San Simon. Po príjazde na San Simon nás prekvapí, že sa vlastne jedná o pomerne rozsiahly hotelový komplex a asi najlepšiu pláž Slovinska. Spoločne však hodnotíme, že to za veľa nestojí. Je už neskoro a tak by sme sa mali pomaly zberať aj domov. Po pol hodinke strávenej vo vode, ktorá príjemne osviežila, sa vraciame na diaľnicu a „hurá späť do Mariboru.“ Na internáty prichádzame okolo desiatej večer a práve začína búrka. „Nádherne nám to vyšlo“ hovorím si pre seba. Tak kam sa pozrieme nabudúce?
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára