pondelok 10. mája 2010

Továreň na čokoládu a návšteva Grázu

V poslednej dobe som sám sebe nasľuboval viacero článov. Tu je opäť niečo, čo stojí za to.
Netýka sa však turistiky po horách, ako je na tomto blogu zvykom. Spájam tu totiž často dve moje najväčšie lásky. V prvom rade Zuzku a v druhom Hory. A dnes je rad na tretiu!!!. Čokoláda.
Všetko sa to začalo na podnet mojich českých spolubojovníc v Maribore, za čo im touto cestou veľmi pekne ďakujem. V prvom rade Baške za super organizáciu a plánovanie, Vierke za bezchybnú jazdu a Jitke a Hanke za spolutvorbu super atmosféry.
Je sobota ráno a my ešte sledujeme predpoveď počasia. V okamihu ako sa Baška odhlásila, pochopili sme, že je čas vyraziť na meeting point. Vyrážame z Mariboru na sever smerom k druhému najväčšiemu mestu Rakúska - Gráz. Najskôr však čokoláda, a možno u nás nie až tak známa značka "Zotter". V krátkosti ide o rodinny podnik, výrobcu biočokolády. Znamená to asi toľko, že čokoládu vyrábajú z biologicky pestovaných surovín bez použitia chemikálií. A je naozaj dobrá.
Po príjazde do dedinky Riegersburg nás okamžite zaujala budova čokoládovne a predovšetkým názov "čokoládové divadlo". Za necelých 8 eur sme mali možnosť vidieť celý proces výroby čokolády. "Za 8 eur? Možno trochu drahé" pomyslíte si. Ale čo sme tam toho pojedli.
Po príchode a nafasovaní lyžičky nás celú skupinu usadili v prezentačnej miestnosti, kde sme mali možnosť nahliadnuť do tajov pestovania kakaovníka. Potom dostal každý účastník elektronického sprievodcu v jazyku, ktorý najviac vyhovoval (slovenčina nebola), a takto vyzbrojení sme sa vybrali po ceste dráždenia našich zmyslov. Prvou zastávkou bol proces výroby surovej kakaovej zmesi. Prvá ochutnávka doslova vykrútila pery a z úst sa "jemne zaprášilo". Je o mne známe, že mam rád horkú čokoládu. Ale toto malo tak 110 % kakaa ak by to bolo možné. A ja somár som si dal ešte naraz viac. Po zhliadnutí technologického postupu sme zišli trochu nižšie, kde nás čakalo 10 čokoládových prameňov. Išlo o odstupňovanie jednotlivých obsahov kakaa. Tu som zistil svoju hranicu. 70% je ideál. Na ďalšej zastávke sme mali možnosť degustovať čokoládu v tuhom stave a vždy zrovnať dve podobné. A to už sme začínali mať celkom plné bruchá. Na ďalšom poschodí nás čakala možnosť urobiť si horúcu čokoládu. Okolo celej miestnosti sa na dopravníku pohybovali rôzne druhy čokoládových tabličiek, ktoré stačilo len vložiť do horúceho mlieka a dobre rozmiešať. Samozrejme, že tam všade bolo upozornenie: "Len jednu si môžete vybrať".
Žiaľ, to sme si naozaj všimli až trochu neskoro. No poďme radšej ďalej. V presklenej chodbe na nás čakalo ďalšie pokušenie. V medenných súdkoch sa prevaľovali kúsky ovocia obaľované v čokoláde a kakaovom prášku. Samozrejme rôznych príchutí. Tu sme sa opäť vyšantili. Posledná zastávka prehliadky bola ochutnávka špeciality firmy Zotter - prekladaná čokoláda. A tu, už aj na šťastie pre firmu ale aj pre nás, skončila lúpežná výprava z Čiech a Slovenska. Prehliadka končí priamo v obchode, kde sme ešte urobili celkom "slušnú" tržbu. Majú to dobre vymyslené.
Po tomto štvorhodinovom raji, ostatní to stihli za hodinu a pol, sme nabrali smer Gráz.
Podarilo sa nám dostať a zaparkovať priamo v centre pod Schlossbergom, ktorý je dominantou mesta. V rýchlosti a krátkosti sme navštívili námestie a informačnú kanceláriu a nabrali smere vrchol. Celý areál tohto hradu je veľmi pekne upravený a dýcha atmosférou tradícií a pokoja. Dominantami sú predovšetkým Uhrturm (veža s hodinami) a zvonica.
Zo všetkých miest sa nám ponúkajú nádherné výhľady do širokého okolia. Po strmých schodoch, ktorými by som hore nechcel ísť, schádzame do centra. Našou ďalšou zastávkou je Murský ostrov. Je to len akási železná konštrukcia tvaru vajíčka, kde je reštaurácia s akustikou žblnkajúcich vlniek v strede rieky Mur. Na záver ešte prechádzame popod domom moderného umenia, ktorý na fotkách pripomína skôr Shrekove uši.
Zaujímavosťou tohto dňa boli ešte hudobné slávnosti v uliciach Grázu. Na rôznych miestach sme si vypočuli rôzne prejavy hodobného umenia. Niektoré sa dali aj počúvať, ale na druhej strane, niektorí ľudia majú dosť divné spôsoby prejavu.
Toľko na záver a teším sa čo zažijem nabudúce.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára