Po dlhšej odmlke som sa opät rozhodol napisať nejaký ten príspevok do svojho blogu.
Zima sa tento rok akosi oneskorila a skôr sa zo začiatku ukazovala v podobe mrazu, avšak bez snehového sprievodu.
Dlhšie sme už nikde neboli. 29.12. Peto navrhol či nejdeme na Zobor. Po pravde, keď už vytiahol auto "poďme aspoň na Jelenec. Vraj je to tam zrekonštruované a upratané". Zahlásil som. Tak sme spolu s našimi drahými polovičkami Zuzkou a Ivonkou nasadli a vyrazili. Keďže bolo trochu blato, auto sme nechali už pri autocampingu Remitáž.
Na zrúcaninu hradu Gýmeš to nieje žiadna náročná túra. Skôr pekná prechádzka. Z lesného chodníka je asi po pol hodinke šlapania odbočka na cvičné skaly. S Petom sme sa preto rozhodli, že si tú prechádzku trochu spestríme. Cesta pomedzi skalami sa mi vidí záživnejšia ako len stromy. Postupne, sme cez skaly stúpali až na vrchol. 
Tu vraj kedysi stál hrad, ktorý bol akousi strážnou vežou hradu Gýmeš. Z tohto miesta už sme nádherne videli zrúčaninu a taktiež výhľad do širokého okolia pohoria Tríbeč. Na hrad je to už len 20 min. Na nádvorie hradu vedú dve brány. My sme ešte nešli spodnou a tak odbočujeme z chodníka a smerujeme k nej. Je oveľa menšia ako hlavná. Cestou za hradbami sa dostávame ku kostolu. Pred pár rokmi tu ešte bolo vidieť fresky. Ale o tie už sa postaralo počasie.
Trochu nás mrzí ako hrad vyzerá, keď sa na informačnej tabuli dozvedáme, že sa ešte pre necelými 150 rokmi týčil sa na tomto peknom mieste. Od našej poslednej návštevy sa tu veľa zmenilo. Začalo sa so spevňovaní múrov a všetko bolo krásne vyupratované. Týmto ďakujem ľudom, ktorí sa touto činnosťou zaoberajú.
Postupne sme vystúpili na najvyššiu sprístupnenú časť hradu a obdivujeme výhľady do širokého okolia. Počasie nám dnes naozaj prialo a kto bol na horách určite neľutoval. Ešte zopár fotiek a schádzame lesom späť ku autu.
Opäť jeden pekne strávený deň na našom Slovensku.
Tu vraj kedysi stál hrad, ktorý bol akousi strážnou vežou hradu Gýmeš. Z tohto miesta už sme nádherne videli zrúčaninu a taktiež výhľad do širokého okolia pohoria Tríbeč. Na hrad je to už len 20 min. Na nádvorie hradu vedú dve brány. My sme ešte nešli spodnou a tak odbočujeme z chodníka a smerujeme k nej. Je oveľa menšia ako hlavná. Cestou za hradbami sa dostávame ku kostolu. Pred pár rokmi tu ešte bolo vidieť fresky. Ale o tie už sa postaralo počasie.
Trochu nás mrzí ako hrad vyzerá, keď sa na informačnej tabuli dozvedáme, že sa ešte pre necelými 150 rokmi týčil sa na tomto peknom mieste. Od našej poslednej návštevy sa tu veľa zmenilo. Začalo sa so spevňovaní múrov a všetko bolo krásne vyupratované. Týmto ďakujem ľudom, ktorí sa touto činnosťou zaoberajú.
Postupne sme vystúpili na najvyššiu sprístupnenú časť hradu a obdivujeme výhľady do širokého okolia. Počasie nám dnes naozaj prialo a kto bol na horách určite neľutoval. Ešte zopár fotiek a schádzame lesom späť ku autu.Pozri fotky
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára